Prečo sa rozumne opaľovať alebo dôsledky UV žiarenia na našu kožu
Z každej strany počujeme a čítame, že je dôležité sa chrániť pred slnečným žiarením. Prečo? Aký dopad má nadmerné vystavenie sa UV žiareniu na našu kožu?
Čo sa deje v koži keď sa opaľujeme?
Medzi klasickými kožnými bunkami (keratinocytmi) sú v koži roztrúsene špecializované bunky, melanocyty. Melanocyty sú stimulované UVA aj UVB žiarením k tvorbe tmavohnedého kožného pigmentu, melanínu, ktorý pomáha ochraňovať kožu pred UV žiarením. Táto ochrana však nie je dostačujúca a opálená koža má ochranný faktor na úrovni SPF 2-4. Opálenie kože teda nie je nič iné ako znak toho, že naša koža sa pokúša brániť.
Vysoké dávky UV žiarenia zabíjajú väčšinu našich kožných buniek vo vrchných vrstvách kože, a bunky ktoré nie sú zničené sú poškodené. V najjemnejšej forme, spálenie zahŕňa začervenanie kože, ktoré sa objavuje krátko po vystavení sa slnečnému žiareniu a dosahuje maximálnu intenzitu 8 až 24 hodín po opálení. Silné spálenie však môže spôsobiť až pľuzgiere a ošupovanie, čo je nielen bolestivé, ale zanecháva novú, bielu, nechránenú kožu, ktorá je ešte viac náchylná na poškodenie UV žiarením.
Existujú aj ľudia, ktorí sú alergickí na UV žiarenie, a už minimálna dávka u nich vyvoláva výsev alebo ťažké spálenie sa. Zvýšenú citlivosť kože na UV žiarenie môžu spôsobiť aj niektoré lieky proti bolesti, sedatíva, orálne antidiabetiká, antibiotiká, antidepresíva, ale aj niektoré mydlá a kozmetiká.
Fotoageing
Expozícia slnečným lúčom podporuje starnutie kože, tzv. fotoageing. UVB preniká do povrchových vrstiev kože a tam stimuluje množenie buniek. Čím viac buniek vznikne, tým je koža hrubšia. UVA preniká do hlbších vrstiev kože, kde porušuje spojivové tkanivo. Koža tým stráca elasticitu a pevnosť, a stáva sa zvráskavenou a ochabnutou. Následkom sú aj často viditeľné pigmentové a starecké škvrny, ktoré vznikajú nadbytkom produkcie melanínu. Slnečné žiarenie rovnako kožu vysušuje a spôsobuje rozšírenie cievok, ktoré môže pretrvávať.
Nielen estetické dôsledky…
Nadmerným slnením môže dôjsť k vzniku rakoviny kože. Nemelanómová rakovina kože najčastejšie vzniká na miestach vystavených slnečnému žiareniu ako je tvár, uši, krk, predlaktia. Zistenie, že sa častejšie vyskytuje u ľudí pracujúcich v exteriéri ako v interiéri poukazuje na to, že akumulovaná expozícia UV žiareniu hrá dôležitú úlohu v jej rozvoji. Najčastejším typom je bazocelulárny karcinóm (bazalióm), ktorý metastázuje vzácne. Menej častým typom je spinocelulárny karcinóm, ktorého metastázy nájdeme pri neskorom objavení veľmi často.
Najzhubnejším nádorom vôbec je malígny melanóm. Môže vzniknúť ako nové znamienko alebo z už existujúceho znamienka, zmenou jeho farby, tvaru, veľkosti. Melanómy majú sklon byť nepravidelného tvaru a nejednotnej farby. Ak sa rozpozná zavčasu, dá sa dobre liečiť.
Raz ročne si dajte vyšetriť znamienka dermatológom a myslite na to, že dôležitá je prevencia v podobe ochrany pred slnkom. S výberom správneho krému s ochranným faktorom vám poradí váš lekár alebo lekárnik.