Euromelanoma 2026: Neverte všetkému, čo vidíte na internete. Obzvlášť pokiaľ ide o ochranu pred rakovinou kože

Tlačová konferencia pri príležitosti spustenia kampane Euromelanoma 2026 na Slovensku

Rakovina kože patrí medzi ochorenia, pri ktorých môže prevencia, správna ochrana pred UV žiarením a včasné vyšetrenie podozrivých zmien zohrávať rozhodujúcu úlohu. Napriek tomu sa verejnosť čoraz častejšie stretáva s nepresnými, zjednodušenými alebo priamo nepravdivými tvrdeniami o opaľovaní, opaľovacích prípravkoch, soláriách či znamienkach.

Tohtoročná európska kampaň Euromelanoma 2026 sa preto zameriava na boj proti dezinformáciám o vystavovaní sa slnku a prevencii rakoviny kože, ktoré sa šíria na sociálnych sieťach, najmä medzi adolescentmi a mladými dospelými.

Aktuálne trendy na platformách ako TikTok a Instagram ukazujú rastúce šírenie zavádzajúcich informácií, ktoré môžu podporovať rizikové správanie – napríklad úmyselné spálenie sa na slnku alebo odmietanie ochrany pred slnečným žiarením.

Kampaň v roku 2026 kladie dôraz na digitálnu komunikáciu, sociálne siete a zrozumiteľné preventívne posolstvá, ktoré majú pomôcť verejnosti lepšie rozlišovať medzi odbornými informáciami a nebezpečnými mýtmi. Zároveň pokračuje v základnom poslaní Euromelanoma: pripomínať, že rakovinu kože možno často vidieť a ak sa zachytí včas, dá sa úspešne liečiť.

„Cieľom kampane Euromelanoma nie je ľudí strašiť, ale viesť ich k zodpovednému správaniu. V čase, keď sa veľká časť verejnosti vzdeláva cez sociálne siete, je mimoriadne dôležité, aby odborníci vysvetľovali fakty zrozumiteľne, včas a tam, kde ľudia informácie skutočne hľadajú. Prevencia rakoviny kože sa nezačína až v ambulancii dermatológa, ale pri každodenných rozhodnutiach – ako sa chránime pred slnkom, či si všímame zmeny na koži a či vieme rozpoznať, ktorým informáciám môžeme veriť,“ uvádza doc. MUDr. Dušan Buchvald, PhD., prezident Slovenskej dermatovenerologickej spoločnosti.

Euromelanoma je európska iniciatíva dermatológov, ktorá sa venuje prevencii rakoviny kože, včasnej diagnostike, informovanosti verejnosti, vzdelávaniu odbornej komunity a podpore systémových opatrení v oblasti starostlivosti o pacientov s rakovinou kože. Pôsobí v 33 krajinách Európy.

Euromelanoma 2026: prevencia, včasná diagnostika a fakty o rakovine kože

— MUDr. Zuzana Murárová

Rakovina kože patrí medzi najčastejšie typy rakoviny v Európe. Malígny melanóm, najnebezpečnejšia forma rakoviny kože, spôsobí každoročne viac ako 7 000 úmrtí v Európe. Zároveň ide o ochorenie, pri ktorom má prevencia a včasné odhalenie mimoriadny význam. Až 90 % prípadov rakoviny kože je možné predísť správnou ochranou pred slnkom a pri včasnom odhalení malígneho melanómu sa pravdepodobnosť prežitia zvyšuje na viac ako 95 %.

Práve preto má kampaň Euromelanoma dôležité miesto v edukácii verejnosti aj odbornej komunity. Jej základné posolstvo zostáva rovnaké: rakovinu kože možno často vidieť a ak sa zachytí včas, dá sa úspešne liečiť.

Tohtoročná kampaň Euromelanoma 2026 sa zameriava na boj proti dezinformáciám o opaľovaní, UV žiarení a ochrane pred slnkom. Osobitnú pozornosť venuje sociálnym sieťam a mladým ľuďom, ktorí sa s obsahom o zdraví často stretávajú práve na platformách ako TikTok či Instagram.

Slovensko a výskyt malígneho melanómu

Podľa odhadov pre rok 2024 bola incidencia malígneho melanómu kože v Európe 21,5 prípadu na 100 000 obyvateľov. Na Slovensku sa odhadovala incidencia na úrovni 17,1 prípadu na 100 000 obyvateľov, čo predstavuje približne 908 nových prípadov. Pri nemelanómových nádoroch kože sa uvádza 29 674 nových prípadov, teda 563,3 prípadu na 100 000 obyvateľov.

Tieto údaje pripomínajú, že rakovina kože nie je okrajovou diagnózou. Týka sa veľkého počtu ľudí a jej prevencia by mala byť prirodzenou súčasťou starostlivosti o zdravie.

Ako rozpoznať podozrivé znamienko

Pri včasnej diagnostike malígneho melanómu pomáha jednoduché ABCDE pravidlo. Ľudia by si mali všímať najmä asymetriu znamienka, nepravidelné okraje, zmeny farby alebo viacfarebnosť, priemer nad 6 mm a vývoj v čase. Varovným signálom môže byť aj znamienko alebo kožná lézia, ktorá vyzerá inak ako ostatné prejavy na tele, mení sa vo veľkosti, tvare alebo farbe, svrbí, krváca, mokvá, je drsná či šupinatá na dotyk alebo pripomína ranku, ktorá sa nehojí.

Medzi rizikové faktory malígneho melanómu patrí najmä nadmerné vystavovanie sa UV žiareniu, spálenie kože, svetlý fototyp I a II, genetická záťaž, zvýšený počet névov, dysplastické névy, melanóm v osobnej anamnéze, imunosupresia či vyšší vek.

Dôležité je, aby ľudia nečakali, kým podozrivá zmena začne bolieť alebo krvácať. Mnohé kožné nádory môžu byť v počiatočných štádiách nenápadné. Ak si človek všimne znamienko alebo kožný prejav, ktorý sa mení alebo vyzerá inak ako ostatné, mal by vyhľadať dermatológa.

„Neverte všetkému, čo vidíte na internete. Obzvlášť pokiaľ ide o ochranu pred rakovinou kože,“ pripomína kampaň Euromelanoma 2026.

Dezinformácie v digitálnom prostredí a ich vplyv na zdravotnú gramotnosť v dermatológii

— MUDr. Petra Milko

Rakovina kože patrí medzi ochorenia, pri ktorých môže prevencia zohrávať rozhodujúcu úlohu. Základom je ochrana pred UV žiarením a včasné vyšetrenie podozrivých zmien na koži. Napriek tomu sa práve v tejto oblasti verejnosť čoraz častejšie stretáva s nepresnými, zjednodušenými alebo nepravdivými tvrdeniami.

Digitálne prostredie, najmä sociálne siete, sa stalo významným zdrojom informácií o zdraví. Popri kvalitných odborných zdrojoch sa v ňom však rýchlo šíria aj mýty, hoaxy a dezinformácie, často aj od osôb bez príslušného zdravotníckeho vzdelania.

Problémom nie je len existencia nepravdivých informácií, ale najmä ich vplyv na správanie pacientov. Pacient dnes často neprichádza do ambulancie iba so zdravotným problémom, ale aj s názorom, diagnózou alebo presvedčením, ktoré si priniesol zo sociálnych sietí. To môže viesť k oneskoreniu diagnostiky, odmietaniu odporúčanej liečby, zníženej spolupráci s lekárom alebo k nesprávnym návykom v ochrane kože.

Digitálne prostredie nefiltruje pravdu. Zosilňuje najmä obsah, ktorý vyvoláva emócie, je jednoduchý, ľahko zapamätateľný a rýchlo zdieľateľný. Algoritmy sociálnych sietí nie sú nastavené tak, aby uprednostňovali najpresnejšie informácie. Ich cieľom je udržať pozornosť používateľa.

Úloha lekára sa mení

Ambulancia už dnes nie je jediným miestom edukácie pacienta. Verejnosť sa vzdeláva aj prostredníctvom internetu, sociálnych sietí, podcastov či krátkych videí. Preto sa mení aj úloha lekára. Nestačí iba diagnostikovať a liečiť. Lekár musí čoraz viac vysvetľovať, uvádzať informácie do kontextu a komunikovať zrozumiteľným jazykom.

Práve preto sa dnes aj lekári stávajú viditeľnejšími v online priestore. Nie preto, aby nahradili odborné vyšetrenie, ale preto, aby pomáhali verejnosti rozlišovať medzi faktami, mýtmi a nebezpečnými zjednodušeniami.

Najčastejšie mýty o opaľovaní, UV žiarení a rakovine kože

Jedným z častých mýtov je predstava, že takzvané „základné opálenie“ alebo „zvykanie si na slnko“ chráni pred spálením a rakovinou kože. V skutočnosti je opálenie prejavom reakcie kože na UV žiarenie. Takzvaný „base tan“ poskytuje len veľmi nízku mieru ochrany, približne na úrovni SPF 2 až 4. UV žiarenie naďalej poškodzuje bunky kože a DNA a neznižuje riziko rakoviny kože.

Ďalším rozšíreným tvrdením je, že opaľovacie krémy spôsobujú rakovinu kože. Tento mýtus často vzniká nesprávnou interpretáciou vedeckých štúdií, vytrhnutím informácií z kontextu alebo clickbaitovým obsahom. Dôležité je zdôrazniť, že práve UV žiarenie je preukázaný karcinogén. Opaľovacie prípravky sú v Európskej únii regulované a ich cieľom je znižovať množstvo UV žiarenia, ktoré poškodzuje kožu. Ochrana pred slnkom však nestojí iba na opaľovacom kréme. Dôležitý je aj tieň, ochranné oblečenie, pokrývka hlavy, slnečné okuliare a vyhýbanie sa priamemu slnku v čase najvyššej intenzity UV žiarenia.

Medzi ďalšie mýty patrí predstava, že rakovinu kože dostanú len ľudia, ktorí sa veľa opaľujú, alebo len starší ľudia. UV žiarenie je hlavný rizikový faktor, ale nie jediný. Dôležitú úlohu zohráva aj genetika, fototyp kože, počet znamienok, rodinná a osobná anamnéza či imunosupresia.  Problematické znamienko sa môže objaviť aj u mladších ľudí a niekedy aj na miestach, ktoré slnko takmer nevidí, napríklad na chodidlách alebo pod nechtami.

Nebezpečným mýtom je aj tvrdenie, že solárium je bezpečnejšie ako slnko. Soláriá emitujú intenzívne UV žiarenie, ktoré prispieva k poškodeniu kože. UV žiarenie zo solárií je klasifikované ako karcinogén. Preto solárium nemožno považovať za bezpečnú prípravu kože na leto ani za zdravší spôsob opaľovania.

Verejnosť si tiež často myslí, že rakovina kože musí vždy bolieť, svrbieť alebo krvácať. V skutočnosti sú skoré štádiá často úplne bez príznakov. Melanóm sa môže prejaviť ako nenápadné meniace sa znamienko. Nemelanómové nádory sa môžu prejaviť ako ranky či vyrážky, ktoré sa nevedia zahojiť.

Nie je pravda ani to, že nebezpečné sú len veľké alebo vystupujúce znamienka. Rizikové môžu byť aj malé, ploché alebo nenápadné prejavy. Pri sledovaní znamienok pomáhajú ABCDE kritériá a tiež pravidlo takzvaného „škaredého káčatka“ – teda lézie, ktorá vyzerá inak ako ostatné znamienka na tele.

Častou obavou pacientov je aj mechanické podráždenie znamienka, napríklad odevom alebo náhodným odškrabnutím. Samotné podráždenie nespôsobí rakovinu kože. Dermatológa je však vhodné vyhľadať vždy, keď sa znamienko mení, rastie, krváca, nehojí sa, svrbí, bolí alebo vyzerá inak ako ostatné znamienka na tele.

Prečo je dôležitá odborná edukácia

Najväčším problémom v online priestore nie je len nedostatok informácií, ale ich nadbytok bez kontextu. Pacienti často nevedia rozlíšiť, kto je odborník, čo je osobná skúsenosť, čo je marketing a čo je vedecky podložený fakt.

Preto je dôležité, aby verejnosť neverila všetkému, čo vidí na internete. Mala by si overovať vzdelanie a odbornosť ľudí, ktorých sleduje, vyhľadávať kvalitné zdroje a v prípade pochybností sa obrátiť na svojho lekára.

Najväčšie mýty o SPF kozmetických produktoch: čo hovorí kozmetická chémia

— Ing. Katarína Balabánová

Ochrana pred slnečným žiarením patrí medzi najdôležitejšie preventívne opatrenia v oblasti zdravia kože. Napriek tomu je verejná diskusia o opaľovacích prípravkoch plná zjednodušení a mýtov, ktoré môžu viesť k ich nesprávnemu používaniu.

Jedným z najrozšírenejších mýtov je tvrdenie, že rozdiel medzi ochrannými faktormi SPF 30 a SPF 50 je zanedbateľný, keďže ide „len o 1 %“. Toto tvrdenie síce vychádza z porovnania množstva UV žiarenia, ktoré prípravok zablokuje, teda približne 97 % pri SPF 30 a 98 % pri SPF 50, no pre kožu je rozhodujúce iné číslo: koľko UV žiarenia krém prepustí.

SPF 30 prepustí približne 3,3 % UV žiarenia, zatiaľ čo SPF 50 približne 2 %. To znamená, že cez SPF 30 sa dostane približne o 65 % viac UV žiarenia než cez SPF 50.

Tento rozdiel nadobúda ešte väčší význam v reálnych podmienkach. Väčšina ľudí si totiž nanáša výrazne menšie množstvo opaľovacieho prípravku, než je potrebné na dosiahnutie deklarovanej ochrany. Kým laboratórne testovanie prebieha pri množstve 2 mg/cm², bežná aplikácia sa pohybuje približne na úrovni polovice až tretiny tejto dávky.

Ochrana pri nižšej aplikácii nie je úplne lineárna, ale výrazne klesá. V praxi to znamená, že nižšie SPF veľmi rýchlo prestáva poskytovať dostatočnú ochranu, zatiaľ čo vyššie SPF môže fungovať ako určitá bezpečnostná rezerva.

Okrem nesprávnej interpretácie SPF sa medzi verejnosťou šíria aj ďalšie mýty. Napríklad predstava, že minerálne UV filtre žiarenie odrážajú, zatiaľ čo organické ho absorbujú, nezodpovedá súčasným vedeckým poznatkom. Oba typy filtrov primárne UV žiarenie absorbujú a premieňajú ho na teplo.

Problematické je aj spoliehanie sa na SPF v dekoratívnej kozmetike, ako sú make-upy či tónovacie krémy. Tie síce obsahujú UV filtre, no v praxi sa nenanáša dostatočné množstvo produktu na dosiahnutie deklarovanej ochrany. Podobne ani reaplikácia pomocou sprejov, púdrov alebo tyčiniek často nezabezpečí rovnomerný a dostatočný ochranný film.

Diskutovanou témou je aj označenie „reef safe“, ktoré je často založené na zjednodušených interpretáciách vedeckých štúdií a nereflektuje komplexnosť environmentálnych dopadov jednotlivých UV filtrov.

Najväčším problémom teda nie sú samotné opaľovacie prípravky, ale spôsob ich používania. Správne množstvo, rovnomerná aplikácia a pravidelná reaplikácia sú kľúčové pre efektívnu ochranu kože pred UV žiarením.

Festival zdravia: prevencia bližšie k ľuďom, aj v oblasti rakoviny kože

— Mgr. Matej Štepianský / Dôvera

Starostlivosť o zdravie sa neoplatí odkladať – a často stačí urobiť malý, jednoduchý krok. Aj preto zdravotná poisťovňa Dôvera prináša prevenciu bližšie k ľuďom prostredníctvom Festivalu zdravia, regionálnej tour, ktorá od 6. mája do 26. júna navštívi 24 miest Slovenska.

Podujatie je určené pre širokú verejnosť – pre ľudí, ktorí si chcú rýchlo a bez zbytočného stresu skontrolovať základné ukazovatele, alebo sa len poradiť a zorientovať v starostlivosti o zdravie. Myslí aj na rodiny s deťmi, ktorým chce prevenciu priblížiť prirodzene a hravo.

Čo si môžu návštevníci skontrolovať a vyskúšať

Návštevníci si môžu bez objednania zmerať vybrané metabolické ukazovatele, napríklad cukor v krvi, glykovaný hemoglobín, cholesterol či kyselinu močovú, zistiť zloženie tela na prístroji InBody alebo absolvovať audit stresu. Súčasťou programu je aj skríning chodidiel, oxygenoterapia, rehabilitačné aktivity, očné vyšetrenie či fyzioterapeutická masáž. Pre rodiny s deťmi sú pripravené sprievodné aktivity a súťaže.

Prevencia rakoviny kože: znamienka a edukácia

Osobitnú pozornosť venuje Festival zdravia prevencii rakoviny kože. V spolupráci s európskou kampaňou Euromelanoma Day a edukačnou platformou Trh kože môžu ľudia absolvovať dermatoskopické vyšetrenie znamienok lekárom a krátku konzultáciu v trvaní približne 5 až 7 minút na osobu.

Odborníci zároveň vysvetlia ABCDE pravidlo a praktické tipy na samovyšetrenie. Cieľom je včas zachytiť podozrivé zmeny a podporiť informovanosť – lebo práve včasná diagnostika býva rozhodujúca.

Kožné vyšetrenie online cez AIP Derm

Riešiť kožné problémy je možné aj modernou medicínou na diaľku. Poistenci Dôvery môžu využívať bezplatné Kožné vyšetrenie online prostredníctvom aplikácie AIP Derm. Od leta 2023 ju využilo už takmer 40-tisíc poistencov, ktorí do nej nahrali takmer 55-tisíc prípadov.

V 15 % prípadov konzultácia skončila predpisom eReceptu, v 50 % odporučením na voľnopredajný liek a v 32 % odporučením na návštevu kožného lekára. To znamená, že približne dve tretiny prípadov sa podarilo vyriešiť na diaľku. Priemerná čakacia doba na výsledok je 1 deň a 6 hodín.

Čo ukazujú dáta

Dáta Dôvery ukazujú, že Kožné vyšetrenie online pomohlo zachytiť aj závažné ochorenia. U 42 pacientov, ktorí využili aplikáciu, bola následne u lekára vykázaná diagnóza melanómu a u ďalších 233 pacientov iné zhubné nádory kože, teda nemelanómové nádory.

Aktuálne informácie o najbližšej zastávke Festivalu zdravia, programe a možnostiach kontroly kože nájdete na www.festivalzdravia.sk.