Psoriatická choroba

Psoriatická choroba je výraz, ktorým možno poukázať, že psoriáza nie je len ochorením kože, ale je to systémové zápalové ochorenie, ktoré môže postihovať aj iné orgánové systémy. Prejavuje sa na koži ako psoriáza alebo na kĺboch ako psoriatická artritída. Pridružujú sa k nej však aj iné ochorenia ako metabolický syndróm, zápaly očí, čriev alebo depresia.

Inými slovami povedané, psoriáza nepostihuje len viditeľné časti tela, akými sú koža či nechty. Neviditeľnými prejavmi psoriázy sú zápal kĺbov, nazývaný aj psoriatická artritída (asi u 30-40% pacientov s kožnou psoriázou), zápal chrbtice (spondylitída – u 5-25% prípadov), zápal šliach prstov (daktylitída – 50%) či zápal úponov šliach v miestach, kde sa upínajú na kosť (entezitída – 35%).

U pacientov so psoriázou nachádzame často aj iné chronické pridružené ochorenia, tzv. komorbidity. Medzi ne patria artériová hypertenzia, obezita, ischemická choroba srdca, cukrovka alebo zápalové črevné ochorenia.

Výsledkom samotného ochorenia a pridružených komplikácii či iných ochorení je zhoršená kvalita života pacientov, zhoršenie hybnosti, depresia a s tým súvisiaca znížená produktivita v práci, problémy s vykonávaním bežných denných aktivít, v horšom prípade problémy so sebaopaterou a následne aj spoločenské dopady a ekonomická záťaž.

Psoriáza je chronické zápalové ochorenie kože, ktorého podstatou je nadmerná tvorba a následná obnova kožných buniek. Je výsledkom pôsobenia viacerých rizikových faktorov, akými sú faktory životného prostredia či genetická predispozícia. Psoriáza sa môže prejaviť v akomkoľvek veku, najčastejšie sa prvé prejavy ochorenia vyskytujú medzi 15. a 35. rokom života.

Psoriáza patrí medzi tzv. autoimunitné ochorenia. Zjednodušene možno povedať, že imunitný systém pacienta, ktorého úloha je bojovať proti cudzorodým antigénom, sa začne búriť a bojovať proti vlastným tkanivám.

Lokality na tele, ktoré bývajú najviac postihnuté psoriázou, sú lakte, kolená, chodidlá, vlasová časť hlavy a nechty.

Diagnostika a liečba toho ochorenia patrí do rúk lekára dermatológa. K stanoveniu diagnózy psoriázy môže dopomôcť histologické vyšetrenie kože alebo genetické vyšetrenia.

Psoriáza je ochorenie, ktoré ovplyvňuje nielen fyzické zdravie pacienta, ale vplýva aj na psychiku chorého. Jedinci trpia v nemalej miere depresiami, psoriáza obmedzuje citový život pacienta, schopnosť nájsť si partnera a viesť normálny sexuálny život. Problémové môže byť začlenenie pacientov do práce a spoločenského života. Psoriáza je zápalové ochorenie kože, ktoré je niekedy sprevádzané zápalom kĺbov, nazývaným psoriatická artritída.

Príčina vzniku psoriatickej artritídy nie je doposiaľ presne známa. Avšak je známe, že pôvodom bude súhra viacerých faktorov, akými sú genetická predispozícia a určité spúšťače, ktoré presne nepoznáme. Môže ísť o infekcie, ktoré narúšajú rovnováhu imunitného systému. Priebeh psoaritickej artritídy býva rôzny. Najčastejšími symptómami bývajú bolesť, opuch kĺbov a ranná stuhnutosť. Zápal v kĺboch môže vyústiť do problémov s hybnosťou kĺbov a k trvalým deformitám. Problémom býva zhoršenie úchopu v prípade postihnutia kĺbov na rukách, čím dochádza k zhoršeniu funkcie celej ruky.
U väčšiny pacientov predchádza kožná psoriáza kĺbové postihnutie, avšak v určitých prípadoch môže byť aj jeho skorším prejavom a typické kožné zmeny sa objavia až neskôr. Psoriatická artritída je spojená so psoriázou lokalizovanou najmä na nechtoch, vo vlasoch a na koži sedacej časti.

Pre psoriatickú artritídu je typická tzv. zápalová bolesť kĺbov. Je to typ bolesti, ktorej charakteristickým znakom je, že po rozcvičení ustupuje – na rozdiel od tzv. mechanickej bolesti, ktorá je vyvolaná, naopak, pohybom a je typická pre degeneratívne ochorenia kĺbov, akými je napríklad osteoartróza. Známkou tohto kĺbového ochorenia môže byť i ranná stuhnutosť trvajúca dlhšie ako pol hodinu, opuch kĺbov, obmedzenie hybnosti či bolesť chrbta. Súčasťou psoriatickej artritídy často býva aj daktylitída a entezitída. Daktylitída je zápalové postihnutie koncových článkov prstov, ktoré sa prejavuje začervenaním a opuchom postihnutých oblastí. Takýto prst je na pohmat bolestivý a pripomína svojim vzhľadom párok alebo klobásu, preto sa používa aj termín „párkovitý prst“ a v medicínskej praxi sa označuje ako daktylitída.

Entezitída predstavuje zápal tzv. entézy, čo je označenie pre miesto, kde sa upína šľacha na kosť. Najčastejším miestom entezitídy sú lakte, päty a oblasti bedrových kĺbov.

Diagnostika a liečba tohto ochorenia patrí do rúk reumatológa. Súčasťou vyšetrenia pacienta s príznakmi postihnutia kĺbov, akými sú bolesť alebo opuch kĺbov je tzv. palpačné vyšetrenie pohmatom. Pohmatom možno zhodnotiť, či je daný kĺb opuchnutý alebo je prítomný kĺbový výpotok. To môže byť znakom kĺbového zápalu. Taktiež hodnotíme prípadnú zvýšenú teplotu kože nad kĺbom či bolestivosť kĺbu, ktorá môže byť prítomná aj pri zápale kĺbu, tzv. artritíde.

Pri stanovení diagnózy psoriatickej artritídy lekárovi pomáha okrem klinického vyšetrenia aj vyšetrenie krvi a rtg zobrazenie. V krvi môžu byť zvýšené tzv. zápalové parametre, nakoľko sa jedná o systémový zápal. Na rtg možno nachádzať typické zmeny kĺbov či chrbtice. Pri diagnostických nejasnostiach môže byť nápomocné  aj genetické vyšetrenie, pri ktorom sa nachádzajú pre ochorenie typické gény.

V ambulanciách kožných lekárov sa začína používať pomôcka nazývaná aj dotazník PEST, ktorý slúži ako pomôcka na rozpoznanie prvých príznakov psoriatickej artritídy u pacientov so psoriázou. Otázky vybraté do dotazníka PEST sú špecifické pre psoriatickú artritídu a predpovedajú jej možnú diagnózu. V odpovediach na otázky sa skrývajú dôležité informácie, ktoré lekárovi pomôžu pri rozhodovaní sa o ďalšom postupe. Dotazník je určený najmä pre pacientov so psoriázou, ktorí ešte nemajú diagnózu psoriatickej artritídy. Odporúča sa ho vypĺňať raz ročne, najčastejšie v ambulancii dermatológa.

Postihnutie chrbtice, ktoré je súčasťou psoriatickej choroby, sa vyznačuje tzv. zápalovou bolesťou chrbta. Je to typ bolesti chrbta, ktorá po rozcvičení ustupuje, typicky sa vyskytuje nadránom v noci a ustupuje po užití tzv. nesteroidných antiflogistík.

V dnešnej dobe je k dispozícii široké spektrum liečby, ktorá dokáže potlačiť všetky prejavy psoriatickej choroby. Cieľom menežmentu psoriatickej choroby je skorá liečba všetkých prejavov choroby. Tým sa znižuje jej dopad na kvalitu života pacientov.

Psoriáza je chronické ochorenie, ktoré sa nedá úplne vyliečiť, avšak v súčasnej ére modernej liečby je možné prejavy ochorenia úspešne potlačiť. Liečba psoriatickej choroby je individuálna a závisí od konkrétnych prejavov u daného pacienta. Na liečbu kožných prejavov psoriázy existuje viacero liečebných možností, ktoré patria do rúk dermatológa. V prvom rade sa používa lokálna liečba, keď sa lieky aplikujú priamo na postihnuté miesta a patria sem rôzne maste, krémy, oleje, gély či telové mlieka. Ďalšia možnosť liečby je fototerapia, čo je liečba pomocou pôsobenia ultrafialového svetla (UVB, PUVA). V prípade závažnejších kožných prejavov je na zvážení dermatológa či sa pristúpi k tzv. systémovej liečbe. Lieky sa podávajú vo forme tabliet alebo injekcií, ktoré pôsobia na celý organizmus a patrí sem napríklad metotrexát alebo cyklosporín. Dôležitou súčasťou liečby je kúpeľná liečba.

Biologická liečba je určená pre pacientov so stredne ťažkou až ťažkou ložiskovou psoriázou, u ktorých zlyhala predchádzajúca systémová liečba alebo fototerapia. Taktiež sa zvažuje u iných pacientov, u ktorých zlyhala predchádzajúca systémová liečba alebo fototerapia. Biologická liečba je tiež liečebnou možnosťou pre pacientov, u ktorých sa iná liečba nemôže podávať pre nežiaduce účinky. Pred začatím tejto liečby musí pacient absolvovať viaceré vyšetrenia, akými sú napríklad zubné, ORL, pľúcne, gynekologické či urologické vyšetrenie, aby sa vylúčila prítomnosť prípadného iného zápalového ložiska v tele.

V prípade zápalového postihnutia kĺbov sa používajú protizápalové lieky, nazývané nesteroidné antiflogistiká. Tieto lieky sa používajú na zvládnutie bolesti, ale okrem toho majú pri dlhodobejšom používaní aj protizápalový účinok. V prípade vážnejšieho kĺbového postihnutia sa používajú chorobu modifikujúce lieky, najčastejšie metotrexát, sulfasalazín alebo leflunomid. Výber konkrétnej liečby určí lekár reumatológ podľa prevládajúcich ťažkostí pacienta. Hlavným cieľom liečby je zabránenie trvalým zmenám na kĺboch, deformít kĺbov a potlačenie celkového zápalu. V prípade zápalu kĺbov či šliach sa môžu aplikovať priamo do zapálenej oblasti aj kortikoidy a to injekčne. Tieto látky následne pôsobia priamo v mieste aplikácie a zmierňujú tu zápal.

Záverom možno povedať, že liečba pacienta so psoriatickou chorobou by mala byť komplexná. To znamená, že by sa liečbou mali ovplyvniť nielen prejavy ochorenia, ale tiež prípadné pridružené ochorenia. Veľmi dôležitou súčasťou liečby je balneorehabilitácia, ktorá zahŕňa liečbu teplom, fyzikálnymi metódami a cvičenie. Rehabilitácia zabezpečuje prevenciu tvorby deformít v kĺboch v prípade ich postihnutia a zabránenenie vzniku šľachových kontraktúr.