Pridružené ochorenia pri psoriáze

Psoriáza patrí medzi autoimunitné ochorenie, pri ktorom sa imunitný systém obráti proti vlastnému organizmu. V tele vzniká chronický zápalový proces, pri ktorom bunky imunitného systému produkujú špeciálne molekuly (cytokíny), ktoré ovplyvňujú dozrievanie  a diferenciáciu buniek pokožky, čím ju poškodzujú. Prvé príznaky ochorenia sa môžu prejaviť v akomkoľvek veku a na ktoromkoľvek mieste tela. Na rozvoji psoriázy sa podieľajú viaceré faktory. Dôležitú úlohu hrá genetika. Ochorenie sa prejaví u geneticky predisponovaných jedincov, ktorí sú vystavení enviromentálnym faktorom (stres, infekcia, ultrafialové žiarenie, fajčenie…). Následne dôjde ku kožnému výsevu, ktorý je najčastejšie viazaný na typické lokality (vlasatá časť hlavy, lakte, kolená, krížová oblasť). Koža je v týchto lokalitách šupinatá, olupujúca sa. Asi u 30% pacientov sa ochorenie vyskytuje aj u blízkych príbuzných.

Psoriáza sa dlho považovala za výlučne kožné ochorenie, ale dnes je všeobecne známe, že je často sprevádzaná aj ďalšími pridruženými ochoreniami. V praxi patrí koža k prvým orgánom postihnutia, a preto pacienti v prvom kroku vyhľadajú pomoc dermatológa. Po určení diagnózy psoriázy prebieha prvá edukácia pacienta u dermatológa, ktorý pacienta o ochorení poučí a zvolí správnu liečbu. Počas pravidelných kontrol dermatológ sleduje efekt liečby, monitoruje jej nežiadúce účinky  a nakoľko je v úvode ochorenia prvým kontaktným lekárom často práve on využíva spoluprácu iných špecialistov, ktorí liečia pridružené ochorenia. Chronický priebeh choroby a dlhodobá produkcia zápalových cytokínov vytvára v tele chronický prozápalový stav. Závažné formy psoriázy majú preukázateľný vplyv na celý organizmus mechanizmom chronického zápalu, ako aj prostredníctvom pridružených ochorení, ktoré môžeme rozdeliť do viacerých skupín. Prvú skupinu tvoria imunologicky podobné ochorenia, kde patria ochorenia s postihnutím kĺbov, chrbtice, očí, gastrointestinálneho či neurologického systému. Do druhej skupiny radíme kardiovaskulárne ochorenia a postihnutie metabolizmu. Tretiu skupinu pridružených ochorení tvoria nádorové choroby a poslednú  skupinu psychické poruchy.

Asi u tretiny pacientov so psoriázou sa môže rozvinúť postihnutie kĺbov alebo chrbtice (psoriatická artritída alebo spondylartritída). Reumatické ťažkosti sa najčastejšie objavia až po niekoľkoročnom postihnutí kože, u malej časti pacientov sa kĺbové a kožné postihnutie vyvíja súčasne, ale výnimkou nie je ani to, že postihnutie kĺbov sa vyvinie skôr ako psoriáza. Postihnutie kĺbov prebieha ako zápal kĺbu (artritída), zápal úponov šliach najmä v lokalitách lakeť, päta, Achillova šľacha (entezitída), prípadne ako opuchnutý a bolestivý celý prst, ktorý pripomína párok (daktylitída). U psoriatikov sa môže rozvinúť aj zápalová bolesť chrbta (spondylartritída). Objavuje sa v pokoji, najmä v nočných a skorých ranných hodinách. Bolesť sa typicky zlepšuje po rozcvičení a má dobrú reakciu na protizápalové lieky od bolesti. V prípade objavenia sa týchto ťažkostí je nevyhnutná návšteva špecialistu – reumatológa. Ten po zhodnotení stavu čo najskôr začne s liečbou, ktorá zabráni nezvratnému poškodeniu kĺbov.

Na základe dostupných vedecky podložených faktov je známy úzky vzťah psoriázy a nešpecifických  zápalových ochorení čreva (IBD- ulcerózna kolitída a Crohnova choroba). Pacienti so psoriázou majú skoro trikrát vyššie riziko vzniku IBD a naopak u pacientov  s IBD sa psoriáza objaví sedemkrát častejšie. Vzhľadom k uvedenému je nutné, aby pacient so psoriázou informoval svojho ošetrujúceho lekára o vzniku nechutenstva, úbytku hmotnosti, rozvoji hnačky často s prímesou krvi a bol odoslaný na gastroenterologické vyšetrenie. V prípade potvrdenia IBD je nutná špecifická liečba pod vedením gastroenterológa. Pacient by mal byť informovaný, že protizápalové lieky od bolesti môžu zhoršiť priebeh ochorenia čreva a mal by ich z liečby vynechať.

U 2 % pacientov so psoriázou sa môžu objaviť očné komplikácie, takzvaná uveitída. Uveitída je autoimunitné zápalové ochorenie oka, ktoré je sprevádzané bolesťou, trhaním v oku, začervenaním, svetloplachosťou a s neostrým videním. Uveitída sa častejšie vyskytuje u mužov a u pacientov s neskorším nástupom ochorenia. Vzhľadom na fatálne komplikácie neliečenej uveitídy, je nutné venovať pozornosť očným príznakom a v prípade ťažkostí včas absolvovať očné vyšetrenie.

Medzi najvýznamnejšie a najsledovanejšie pridružené ochorenia psoriázy patrí postihnutie kardiovaskulárneho systému a metabolizmu. Skupina rizikových faktorov (obezita, dyslipidémia, hypertenzia a inzulínová rezistencia), ktoré sa na vzniku kardiovaskulárnych ochorení podieľajú, sa v odbornej verejnosti označuje ako metabolický syndróm. Metabolický syndróm sa u geneticky predisponovaných jedincov  vyvíja v čase, a to pri nevhodnom životnom štýle (nadmerný energetický príjem a nedostatočná pohybová aktivita). Mnohé práce potvrdili, že pacienti so závažnou psoriázou majú zvýšený výskyt kardiovaskulárnych ochorení aj bez metabolického syndrómu, preto je veľmi dôležité aby správnou životosprávou predchádzali obezite, hypertenzii a cukrovke, pretože ak sa u psoriatikov tieto rizikové faktory objavia, výskyt kardiovaskulárnych komplikácií stúpa. Je dokázané, že pacienti s ťažkými formami psoriázy majú o 50% zvýšené riziko úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia (srdcový infarkt, cievna mozgová príhoda… ) a ich dĺžka života sa oproti bežnej populácii skracuje o 5 rokov. V rámci prevencie vzniku kardiovaskulárnych ochorení je nutné v prípade fajčenia tento zlozvyk ukončiť, denne je odporúčaná pohybová aktivita a správny pitný režim s vynechaním sladených nápojov. V jedálničku je nutné redukovať príjem kuchynskej soli, prijímať dostatočné množstvo zeleniny, obmedziť sladkosti. U pacientov kladieme dôraz na kontrolu hmotnosti (pri nadváhe ju redukovať), vhodné je merať si obvod pása (odporúčaný obvod <94cm u mužov, <80 u žien). Odporúčané sú pravidelné kontroly krvného tlaku s udržiavaním hodnôt pod 130/85 ortuťového stĺpca a absolvovanie pravidelných preventívnych prehliadok so zameraním na vyšetrenie hladiny cukru a lipidov v krvi. V prípade zvýšených hodnôt a neúspešnosti režimových opatrení je nutná včasná liečba. Ďalším prejavom orgánového poškodenia metabolického syndrómu je nealkoholová tuková choroba pečene (NAFLD). Ochorenie prebieha bezpríznakovo, je charakteristické ukladaním tukov do pečene, čo spôsobuje jej prestavbu a neskôr zhoršuje jej funkciu. Viaceré observačné štúdie naznačujú, že u pacientov so psoriázou je jeden a pol až tri krát väčšia pravdepodobnosť výskytu NAFLD. V rámci prevencie rozvoja NAFLD sa u pacientov odporúča redukcia hmotnosti, intenzívne cvičenie, pacienti so psoriázou pri poškodení pečene by mali v strave prijímať dostatok vitamínu D a vyhýbať sa alkoholickým nápojom. Univerzálny liek na metabolický syndróm neexistuje. Liečba je komplexná, zameraná na jednotlivé rizikové faktory (hypertenzia, cukrovka, dyslipidémia), pod kontrolou internistu, diabetológa a hepatológa.

Treťou skupinou pridružených ochorení sú nádorové choroby. Z hľadiska vzťahu psoriázy a nádorových ochorení sa v literatúre popisuje častejší výskyt rakoviny  krvi (lymfómy) a rakoviny pankreasu. Okrem toho sa zdá, že u pacientov s dlhšie prebiehajúcou psoriázou existuje zvýšené riziko rakoviny hrubého čreva , močového mechúra a obličiek. V prípade vzniku ťažkostí (sťažené trávenie, nechcený úbytok hmotnosti, zlá tolerancia námahy, prípadne prítomnosť krvi v stolici alebo v moči) je žiadúce na príznaky lekára včas upozorniť, ten zabezpečí nutné diagnostické  výkony.

Medzi poslednú skupinu psoriáze pridružených ochorení patria psychické poruchy. Pacienti so psoriázou majú často sťaženú kvalitu života, ochorenie ich traumatizuje po estetickej stránke, čo ovplyvňuje ich psychickú pohodu, nepríjemné môžu byť aj bolesti kĺbov, ktoré ich obmedzujú v každodenných činnostiach, preto sa u nich môžu vyvinúť psychické poruchy ako úzkosť a depresia. Pri objavení sa pocitu smútku a iných príznakov depresie by nemalo byť hanbou vyhľadať pomoc  psychológa alebo psychiatra.

Liečba psoriázy a jej pridružených ochorení si vyžaduje komplexný a medziodborový prístup  (dermatológ, reumatológ, internista, gastroenterológ…). Úlohou lekárov je cielene pátrať po jednotlivých so psoriázou asociovaných ochoreniach. Je nutné zhodnotiť životný štýl pacienta a posúdiť jeho návyky. Pri vyšetrení by malo patriť medzi štandardný postup  odmerať telesnú hmotnosť, výšku, obvod pása, hodnoty krvného tlaku, zhodnotiť  psychický stav  a následne požadovať  realizáciu laboratórnych testov (stanovenie hladiny cukru, lipidov v krvi, pečeňový profil a obličkové parametre). Liečbu vždy nastavuje lekár podľa individuálnych potrieb pacienta, a postup liečby je vždy potrebné konzultovať s ošetrujúcim lekárom. Po zvolení liečby je povinnosťou indikujúcich lekárov monitorovať jej účinnosť a prípadné nežiadúce účinky . Pacienti pri vhodnej liečbe môžu byť dlhodobo bez prejavov psoriázy a môžu znížiť výskyt pridružených ochorení, preto je dôležité, aby svojmu ochoreniu a príznakom pridružených ochorení dostatočne porozumeli, snažili sa eliminovať ovplyvniteľné rizikové faktory a pomoc lekára našli včas. Len kvalitná spolupráca lekára a pacienta je nádejou na dlhodobú kontrolu nad ochorením a zlepšenie kvality života.