Pupence, pre ktoré sa chcete vyzliecť z vlastnej kože

Urtikária je bežné relatívne ľahko diagnostikovateľné ochorenie. Patrí medzi 20 najčastejšie sa vyskytujúcich kožných ochorení. Na „vlastnej koži“ si ju aspoň raz za život vyskúša každý štvrtý človek. Najčastejšie sa vyskytuje medzi 20-40 rokom života, teda ochorenie postihuje ekonomicky aktívnu časť obyvateľstva.

Názov ochorenia odkazuje na známu rastlinu žihľavu dvojdomú (Urtica dioica) a to práve z dôvodu, že jednotlivé žihľavkové pupence pripomínajú svojím vzhľadom popŕhlenie žihľavou. Základným prejavom ochorenia sú urtiky – rýchlo prchavé a migrujúce pupence svetlo červenej farby, ktoré spravidla miznú do 24 hodín. Tvar a veľkosť pupencov môže byť rozličná (od prstencov až po okrúhle ložiská) a niekedy sa vytvárajú na koži rozsiahle mapy. Výsev urtík je sprevádzaný neznesiteľným svrbením až pálením. Súčasťou urtikárie býva aj náhle vzniknutý opuch kože alebo sliznice – angioedém, ktorý je skôr bolestivý ako svrbivý, ustupuje najčastejšie do 72 hodín a priebeh ochorenia ešte viac zhoršuje a predlžuje.

Ak vás urtikária trápi menej ako 6 týždňov patríte do skupiny šťastlivcov a prekonali ste akútnu formu ochorenia. U tých, ktorí trpia príznakmi ochorenia dlhšie ako 6 týždňov, hovoríme o chronickej urtikárii. U tejto formy sa pátra po príčinách vzniku. Ak sa podarí definovať vyvolávajúci faktor, môžete si ako pacient „vydýchnuť“, patríte do podskupiny chronická indukovateľná urtikária a pri odstránení vyvolávajúceho faktora vám urtikária vymizne.

Takýmto vyvolávajúcim faktorom môže byť napríklad: slnko, chlad, voda, tlak a pod. Urtikária, ktorá vzniká spontánne bez jasného vyvolávajúceho faktora, sa nazýva chronická spontánna urtikária (CSU).

Práve pre chronický priebeh ochorenia patrí chronická spontánna urtikária medzi choroby, ktoré veľmi negatívne ovplyvňujú kvalitu života pacientov a jej dopad na pacienta sa často prirovnáva k dopadu ischemickej choroby srdca. Súčasne patrí v dermatológii medzi 3 ochorenia s najvýznamnejším negatívnym vplyvom na kvalitu života pacienta. Pacienti sú hendikepovaní dennými výsevmi svrbivých pupencov, ktoré ich limitujú v každodenných aktivitách. Trpia nepredvídateľnosťou výsevov, nespavosťou, únavou a pocitom znetvorenia.  Chronický priebeh ochorenia a neznáma príčina sú mnohokrát príčinou bezradnosti depresie a úzkosti pacientov.

Jedným z najdôležitejších krokov pri diagnostikovaní urtikárie je získanie informácií od pacienta. Informácie o príznakoch: kedy sa objavili, ako často sa vyskytujú, či existujú nejaké indentifikovateľné spúšťače a či prípadne pacient spozoroval niečo iné, čo mohlo viesť k nástupu príznakov. Vzhľadom na to, že pre urtikáriu je typická prchavosť príznakov, je dôležité, aby ste si výsev pupencov zaznamenávali a boli tak nápomocní k zrýchleniu diagnostiky.

Liečba CSU sa začína nesedatívnymi antihistaminikami. Táto liečba je efektívna približne u polovice pacientov. Pre pacientov, u ktorých je liečba antihistaminikami nedostačujúca, existujú iné možnosti liečby a pacient má šancu na „normálny“ život aj v čase, kým sa urtikária rozhodne prebývať v jeho tele.

Urtikária je síce veľmi nepríjemná, normálny život zásadne obmedzujúca, ale nezabúdajte, je poraziteľná!