Manažment onkologického pacienta v klasickej kožnej ambulancii – MUDr. Gabriela Kolátorová

VÝSKYT MALÍGNEHO KOŽNÉHO NÁDORU NARASTÁ

Najčastejší malígny kožný nádor nesie názov Carcinom Basocelulare. Vzniká malígnou transformáciou buniek bazálnej vrstvy a rastie lokálne. Až v 80 % prípadov postihuje tvár. Jeho výskyt v populácii narastá, aktuálne ho má v Európe 80 zo 100 000 obyvateľov, čo je oproti minulosti dvojnásobný počet.

Podľa štatistík ľudia, ktorí už v minulosti mali rakovinu kože, sú vystavení vyššiemu riziku, že ju opäť dostanú. Pozornosť prevencii by však mali venovať aj zdraví ľudia.

PRVÝM KROKOM JE NÁVŠTEVA KOŽNEJ AMBULANCIE

Zo širokej škály ochorení kože pomerne rozsiahlu časť predstavujú nádorové ochorenia. Rozlišujeme melanómovú a nemelanómovú rakovinu kože. Predstaviteľ melanómovej rakoviny kože je malígny melanóm. Prvým krokom, ak nájdete na svojom tele podozrivé znamienko, je návšteva kožnej ambulancie.

Klasická kožná ambulancia zabezpečuje bežnú diagnostiku a terapiu v širokom zábere kožných ochorení, realizuje odbery na laboratórne vyšetrenia, odosiela pacientov na hospitalizáciu na lôžkové dermatovenerologické oddelenie a na vyšetrenia do iných odborných ambulancií.

Lekár v klasickej dermatovenerologickej ambulancii bežne diagnostikuje zhubné prejavy na koži vrátane malígneho melanómu, zabezpečuje odoslanie pacienta na vyššie onkologické dermatovenerologické oddelenie, pripadne na KMeK, prípadne odosiela na cytologické vyšetrenie.

Medzi najčastejšie príčiny vzniku rakoviny kože patrí:

  • UV žiarenie (imunosupresia, genoderm., fototyp),
  • Rtg. žiarenie,
  • Infračervené žiarenie,
  • Chemické kancerogény (arsen, dehty)
  • Vírusy – HPV, recidivujúce vírusové choroby s prejavom na koži,
  • Prekancerózy – aktinická keratóza.

Do portfólia nemelanómovej rakoviny kože patria:
basocelárny karcinóm, spinocelulárny karcinóm, keratoacanthóm, morbus Bowen, morbus Paget, extramamárny M. Paget, erytroplasia Queyrat, Kaposi sarcom, dermatofibrosarcoma protuberans, karcinom Buschke Lövenstein. Najčastejšími však sú basocelulárny, spinocelulárny karcinóm a keratoacanthom.

NAJČASTEJŠIE PRÍČINY, PREČO VYŠETRENIE KOŽE PACIENTI ODKLADAJÚ

Aj keď je prevencia jedným z najdôležitejších faktorov podchytenia stavu rakoviny kože, veľa ľudí ho absolvuje až v čase, keď je neskoro. Pacienti odkladajú príčiny najmä z dôvodu, že sa so znamienkom zmierili, nespôsobuje im žiadnu bolesť a je dobre skryté. Na vyšetrenie sa odhodlajú ísť, až keď ich podporí niekto z rodiny alebo začne krvácať.

Medzi miesta, ktorým by ste mali venovať zvýšenú pozornosť, patria:

  • pery, hlavne dolná pera,
  • ústna sliznica (fajčiari, alkoholici),
  • genitál (HPV, dysplázia),
  • radiačné jazvy.

CHRÁŇTE SA PRED UV ŽIARENÍM

Odborníci odporúčajú nevystavovať sa silnému slnečnému žiareniu v popoludňajších hodinách. Napriek tomu sa väčšina ľudí kúpe práve v tomto čase. Pred slnečnými lúčmi však nie je možné schovať sa ani vo vode, pretože hladinou preniká 95 % UV žiarenia a polovica prejde až do hĺbky troch metrov. Dokonca aj pri zamračenom počasí oblačnosť stále prepúšťa 20–30 % žiarenia.

NEZABUDNITE NA OPAĽOVACÍ KRÉM

Opaľovacie krémy nás chránia pred škodlivými UV lúčmi a pred nebezpečným spálením kože. Koža si pamätá spálenia počas života a celková kumulatívna dávka UV žiarenia môže časom viesť k rôznym druhom rakoviny kože. Už SPF 15 odfiltruje až 93 % UVB žiarenia. Používať vyšší faktor však nie je na škodu, pretože len málokto používa adekvátne množstvo opaľovacieho krému, ktoré sa pohybuje v rozmedzí šiestich až siedmich čajových lyžičiek na telo dospelej osoby. Opaľovací krém je vhodné aplikovať pol hodinu pred opaľovaním sa.

Podľa dát z roku 2020 sa na Slovensku u 2 až 10 % pacientov, ktorí prežili melanóm, vyvinie druhý primárny melanóm. U 30 % až 50 % ľudí s nemelanómovou rakovinou kože sa do 5 rokov vyvinie druhý bazocelulárny alebo skvamocelulárny karcinóm.

DISPENZARIZÁCIA

VYHLÁŠKA č. 127 z 2.mája 2014 Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky určuje, aby sa naďalej sledoval pacient po chirurgickom odstránení kožného útvaru 5 rokov a pokiaľ sa v sledovanom období neobjaví nové ložisko.

  1. Kontrola – 3 mesiace po odstránení
  2. a ďalšie kontroly á 6 mesiacov.