Najčastejšie rizikové faktory vedúce k vzniku melanómu

Slnečné žiarenie obsahuje viditeľné svetlo, infračervené žiarenie vnímané ako teplo, ako aj neviditeľné ultrafialové (UV) žiarenie.

• UV žiarenie s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou (UVC) úplne absorbuje ozónová vrstva vo vrchnej atmosfére, ale UV žiarenie s krátkou vlnovou dĺžkou (UVB) a dlhou vlnovou dĺžkou (UVA) sa dostávajú až na povrch zeme.

• UVB je síce potrebné na syntézu vitamínu D v ľudskej koži, no UVB a aj UVA spôsobujú poškodenie kože, ktoré môže v dlhodobom meradle viesť k rakovine kože.

Na koži sa môžu vyskytnúť aj iné formy kožných nádorov, pričom ich výskyt je rizikovým faktorom rozvoja melanómu.

Materské znamienka (névy)

Ide o nezhubné kožné nádorčeky, ktoré v absolútnej väčšine prípadov nespôsobujú žiadne zdravotné problémy. Melanóm však môže vzniknúť v mieste névu jeho zvrhnutím na malígne (zhubné) ochorenie. Prejaví sa to zmenou jeho sfarbenia (stmavnutím alebo naopak jeho vyblednutím), zmenou veľkosti, nepravidelnosťou jeho okrajov. Preto je potrebné dať si každé meniace sa znamienko čo najrýchlejšie profesionálne vyšetriť dermatológom.

Výskyt melanómu u príbuzných

Riziko rozvoja melanómu je významne vyššie, ak sa melanóm vyskytol u prvostupňových príbuzných (súrodenci, deti, rodičia). Platí, že približne 10 % pacientov s melanómom má v najužšej rodine príbuzného s diagnostikovaným melanómom.

Svetlá farba pokožky, blond alebo ryšavé vlasy

Svetlá pokožka so svetlými alebo ryšavými vlasmi je jedným z významných rizikových faktorov rozvoja malígneho melanómu, najmä ak dochádza k opakovaného spáleniu pokožky vplyvom slnečného žiarenia. Ľudia s tmavším typom pokožky majú síce o niečo nižšie riziko vzniku melanómu, no ani oni nie sú voči rakovine kože odolní.

Sklon k spáleniu sa namiesto opálenia, silné spálenie kože v minulosti

Časté spálenia, najmä v priebehu detstva a dospievania, sú spojené s výrazným zvýšením rizika ochorenia na rakovinu kože neskôr v živote. Každé vystavenie sa ultrafialovému žiareniu v akomkoľvek veku však zvyšuje riziko rakoviny. Zdôrazňujeme, že okrem spálenia kože je rizikové aj samotné opaľovanie, pretože spôsobuje poškodenie DNA, ktoré môže viesť k predčasnému starnutiu a rakovine kože.

UV index pre daný deň si možno skontrolovať on–line

Pri plánovaní aktivít pod holým nebom si môžete pomôcť aj predpoveďou intenzity slnečného žiarenia, ktorú pripravuje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). Aktuálna denná predpoveď je obyčajne od polovice marca do konca septembra dostupná on–line na webstránke SHMÚ.

Intenzita slnečného žiarenia sa vyjadruje medzinárodne zavedenou jednotkou merania intenzity ultrafialového žiarenia, takzvaným UV indexom (UVI).

Hodnota UVI ukazuje, aké silné budú v priebehu dňa slnečné lúče a akú ochranu je pred nimi vhodné použiť. UVI sa vyjadruje na jednoduchej číselnej škále od 0 do 11+. Čím vyššia je hodnota indexu, tým väčšie je riziko poškodenia kože slnečným žiarením.

Intenzitu UV žiarenia navyše zvyšuje pobyt na svetlom piesku, pri vode alebo na snehu. Zamračená obloha síce intenzitu žiarenia znižuje, ale aj tak prepustí 40 až 60 % slnečných lúčov.

UV index

nízky mierny vysoký veľmi vysoký extrém

V poslednom období zdôrazňuje význam dostatočnej hladiny vitamínu D. Dobre známy rizikový faktor melanómu je spálenie a občasné nepravidelné slnenie. Na druhej strane sa dostatočná hladina tohto slnečného vitamínu vytvára práve vystavením kože UV žiareniu. Preto je dôležité sa slnku úplne nevyhýbať, vystavovať sa mu v rozumnej miere, a najmä v zimných mesiacoch užívať doplnky výživy s obsahom vitamínu D (2– až 5–tisíc medzinárodných jednotiek IU denne).

Pre prirodzené doplnenie vitamínu D úplne stačí aj relatívne krátky pobyt na slnku:

• Pre ľudí so svetlou pokožkou, ktorá sa rýchlo spáli, pobyt na slnku 10 – max. 20 minút bez ochranných prostriedkov v čase pred 10. hodinou dopoludnia alebo popoludní po 16. hodine.

• Pre ľudí so svetlohnedou a s tmavšou pokožkou postačí pobyt na slnku 10 – 20 minút bez ochranných prostriedkov v čase pred 11. hodinou dopoludnia alebo popoludní po 15. hodine.

Už takéto krátke vystavenie sa slnečným lúčom niekoľkokrát týždenne postačuje na to, aby si vaše telo dokázalo vytvoriť potrebné množstvo vitamínu D.

ZDROJ: ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA SR A REGIONÁLNE ÚRADY VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA

Vyšší výskyt malígneho melanómu aj nemelanómovej kožnej rakoviny je celosvetový trend nielen u nás, ale aj v krajinách, kde sú preventívne kampane omnoho silnejšie. K výraznejšiemu rastu nových prípadov prispievajú najmä environmentálne a sociálno–kultúrne faktory. Vplyvom úbytku ozónovej vrstvy je intenzita UV žiarenia silnejšia, ľudia trávia svoj voľný čas vonku, športujú a cestujú k moru omnoho viac ako v minulosti a nielen v letnom období. Takisto trendy v móde a obliekaní sú iné ako za čias našich starých mám. K rozvoju kožných nádorov prispieva aj zníženie imunity vplyvom niektorých ochorení alebo liekov. Stúpajúci trend pravdepodobne ťažko ovplyvníme. Preventívne kampane sú však dôležité na to, aby sme zlepšili a urýchlili diagnostiku kožných nádorov a tým skvalitnili a predĺžili život našich pacientov.

Zhubný kožný nádor môže vzniknúť aj u človeka, ktorý sa neslní, najčastejšie preto, lebo slnko mu nerobí dobre a často sa spáli. Práve tieto rizikové typy kože – fototyp I a II, teda ľudia s bledou pokožkou, pehami, s ryšavými alebo blond vlasmi – sú najviac ohrození vznikom kožnej rakoviny v porovnaní s ľuďmi s tmavším typom pokožky. K ďalším rizikovým faktorom patrí genetická záťaž v rodine, keď sa melanóm alebo nemelanómová rakovina kože vyskytujú u pokrvných príbuzných, takisto vysoký počet znamienok, vyšší vek a znížená imunita.

Aktinické keratózy sa donedávna považovali za predrakovinové štádiá skvamocelulárneho karcinómu, no dnes sú považované za intraepiteliálnu (povrchovú) formu tohto nádoru. Pri malom množstve aktinických keratóz na koži pacienta je riziko vzniku invazívneho skvamocelulárneho karcinómu nízke, no pri mnohopočetných prejavoch na miestach, ktoré boli vystavené slnku, riziko vzrastá. Zvyšujúci sa výskyt tohto typu nádorov súvisí predovšetkým s dlhodobým pôsobením slnečného žiarenia na kožu, rastúcim používaním imunosupresívnych liekov v populácii a vyššou priemernou dĺžkou života.

mýty a fakty

Mýtus: Ak si dám znamienko vyrezať, dôjde k jeho rozsevu… Fakt: Táto často zakorenená mylná predstava vychádza z nesprávne vysvetľovanej skúsenosti. Určite vo svojom okolí nájdete niekoho, kto išiel na operáciu nádoru, vrátil sa z nemocnice a neskôr sa uňho objavili nádorové metastázy. Môže tak vzniknúť dojem, že ak by nedovolil, aby sa v jeho nádore „špárali“ chirurgovia, rakovina by sa mu „nerozliezla“ po tele. Realita je však iná. Práve takýto pacient vyhľadal lekára neskoro. Z nádoru ešte pred jeho odstránením stihli v organizme vzniknúť nové „dcérske ložiská“, ktoré sa prejavili neskôr, až po odstránení „rodičovského“ nádoru. Pacienta teda „nezahubil“ chirurg, ktorý „rodičovský“ nádor vyrezal, ale neskorý príchod pacienta k odborníkovi. Mýtus: Je to dobré, podozrivé materské znamienko sa začína odfarbovať, stráca pôvodnú farbu, obranný systém tela sa s ním teda pravdepodobne vyrovnal… Fakt: Takéto zmeny sa môžu diať v tzv. regredujúcom, ustupujúcom melanóme, čiže nemusia byť vôbec priaznivým znamením. Podobné zmeny pôvodne pokojného materského znamienka by v nás nemali vzbudzovať dojem, že je všetko v poriadku. Mal by to byť pre nás rovnako závažný dôvod na návštevu odborníka, ako keď materské znamienko mení svoj tvar a farbu smerom k tmavšiemu odtieňu. Mýtus: Z materského znamienka mi vyrastajú chlpy. Nemusím sa teda obávať kožnej rakoviny. Fakt: „Vlasaté“ vrodené materské znamienka majú rovnaký sklon k možnému zhubnému bujneniu ako akékoľvek iné pigmentové névy – znamienka. Mýtus: Plochým znamienkam nemusím venovať veľkú pozornosť, nebezpečnejšie sú tie, čo vyrastajú nad okolitú kožu…

Fakt: Pri pravidelných kontrolách svojej kože je treba venovať pozornosť všetkým materským znamienkam. Tzv. intradermálne névy vyrastajúce nad kožný povrch, ktoré sú nápadnejšie a z kozmetického hľadiska väčšmi prekážajúce, takmer nikdy nie sú príčinou vzniku melanómu. Na druhej strane viaceré ploché znamienka sú z hľadiska svojho bunkového zloženia mnoho „živšie“ a zhubný melanóm sa z nich môže vyvinúť oveľa skôr. Takéto rozdiely najlepšie posúdi skúsené oko odborníka vyzbrojeného špeciálnymi optickými vyšetrovacími prístrojmi.

Mýtus: Melanóm nazývajú aj čiernou rakovinou. Je preto vždy tmavý… Fakt: Nie je to pravda. V abecede melanómu sa dozviete, že zhubné znamienka síce majú väčšinou rôzne odtiene hnedej či čiernej farby, no môže sa v nich objaviť dokonca aj červená, biela, ale aj modrá farba!

Melanómy môžu nielen tmavnúť, ale môžu, naopak, farbu aj strácať. Melanóm môže niekedy vyzerať len ako dlho sa nehojaca, mokvajúca a svrbiaca „vyrážka“. Agresívny typ melanómu je často úplne bez pigmentu, objaví sa ako rýchlo rastúci ružový uzlík. Mýtus: Strhol som si materské znamienko. Krvácalo to, asi už mám rakovinu… Fakt: Strhnutie „pokojného“ materského znamienka nie je nijakou tragédiou. Poranené znamienko treba dobre vydezinfikovať a väčšinou sa samo úplne zhojí. Ak nedôjde k úplnému zhojeniu poraneného znamienka, je vhodné vyhľadať kožného lekára, ktorý ložisko skontroluje a zváži ďalší postup. Úplne iná vec je však v prípade, ak znamienko začne krvácať samo od seba.